Japončina

3. lekcia - Zápor

28. června 2009 v 8:00 | Yumi is Teidar ^^
Tento zápor sa používa iba pre podstatné mená !!!
Sú dva spôsoby tvorenia, a to:

1. DESU vymeníme za DEWA ARIMASEN
- v preklade niečo ako "nie som"
- formálne

alebo

2. DESU vymeníme za JA ARIMASEN
- čítame "dža arimasen"
- v preklade "nie som"
- menej formálne

Príklady:

Watashi wa kunoichi desu. (Som kunoichi)
Watashi wa kunoichi dewa arimasen. (Nie som kunoichi.)
alebo
Watashi wa kunoichi ja arimasen. (Nie som kunoichi.)

Tiež môžete miesto WA použiť MO a pritom vetu dať do záporu. Takto poskladaná veta bude znamenať niečo v tomto význame "Tiež nie som."

Príklady:

Boku WA chekojin dewa arimasen. (Nie som Čech.)
Boku MO chekojin ja arimasen. (Tiež nie som Čech.)

Poznámka:

- Watashi znamená JA a používa sa neutrálne, to znamená, že ho môže používať ktokoľvek.
- Boku znamená JA a používajú ho chlapci.
- chekojin - Čech

PS: Japončinu sa učím niekedy aj z KONOHA.cz, tak idem lekcie podľa nej, ale vysvetlenia píšem z vlastnej hlavy ^^ Ich lekcie sú mojim záchytným bodom.. Vysvetlenie čísel som od nich "ukradla" bo z mojho vysvetlenia by sa človek nevymotal :D Ja tie "názvy" pre čísla robím matematicky xD Sa mi to ľahšie pamataa :) :D

2. lekcia - Partikula "WA" a "MO"

18. června 2009 v 21:47 | Yumi is Teidar ^^
Wa - označenie tématu vety
Mo - tiež

Takže.. Ideme odzačiatku..

Watashi wa Yumi-chan desu. - Volám sa Yumi-chan. (Watashi - ja)

MO znamená "tiež", takže ak chcete povedať napríklad - Tiež sa volám Yumi, tak
namiesto WA použijete MO.

Je to úplne jednoduché :)
Nejaké príklady:

Watashi WA Suna no kunoichi desu. - Som kunoichi zo Suny.
Watashi MO Suna no kunoichi desu. - Tiež som kunoichi zo Suny.
----
Watashitachi WA baka desu. - Sme blbci.
Watashitachi MO baka desu. - Tiež sme blbci.

Tak hádam, že ste to pochopili. :)))

1. lekcia - Čísla

23. dubna 2009 v 11:07 | Yumi is Teidar ^^
Čísla od 1 do 10.
1 - Ichi (čítame iči)
2 - Ni
3 - San
4 - Shi/Yon (Druhý tvar sa používa častejšie, čítame ši, jon)
5 - Go
6 - Roku
7 - Shichi/Nana (Znova používajte druhý tvar, prvý tvar čitame šiči)
8 - Hachi (čítame hači)
9 - Kyuu (čítame kjú)
10 - Juu (čítame džú)
---------------------------
Čísla od 11 do 19 vytvoríme pomocou slova "Juu" (džú), teda desať,ktoré jednoducho pridávame pred zvolené číslo
Juu-ichi je 11 (džú-iči)
Juu-Ni je 12 (džú-ni)
Juu-San je 13 (džú-san)
Juu-Yon je 14 (džú-jon)
Juu-Go je 15 (džú-go)
Juu-Roku je 16 (džú-roku)
Juu-Nana je 17 (džú-nana)
Juu-Hachi je 18 (džú-hači)
Juu-Kyuu je 19 (džú-kjú)
---------------------------
Číslovky 20,30,40,50 apod. tvoríme opäť slovom "Juu" tentokrát ale ZA číslom.
Ni-Juu je 20 (ni-džú)
San-Juu je 30 (san-džú)
Yon-Juu je 40 (jon-džú)
Go-Juu je 50 (go-džú)
Roku-Juu je 60 (roku-džú)
Atd.

Dalšie čísla vytvoríme pomocou tvarov desiatkovej sústavy, ku ktorým pridáme vhodnú koncovku v podobe čísla.
Hachi-Juu-San je 83 (hači-džú-san)
San-Juu-Ichi je 31 (san-džú-iči)
Nana-Juu-Go je 75 (nana-džú-go)
---------------------------
Stovky
100 sa povie HYAKU, ďalšie sa tvorí tak, že dáme číslicu a za to slovo HYAKU. Pozor na neoravidelné čítanie!!!
100 - Hyaku (hjaku)
200 - Ni Hyaku
300 - San Byaku (San bjaku)
400 - Yon Hyaku
500 - Go Hyaku
600 - Roppyaku
700 - Nana Hyaku
800 - Happyaku
900 - Kyuu Hyaku (kjúhjaku)

Príklady
352 - San Byaku Go Juu Ni (sanbjaku godžú ni)
666 - Roppyaku Roku Juu Roku (roppjaku rokudžú roku)
---------------------------
Tisícky
1000 sa povie SEN alebo CHI (či). V počítaní sa ale používá to SEN.Opäť sa použije číslovka + slovo SEN.
1000 - Sen
2000 - Ni Sen
3000 - San Zen (pozor na napravidelné čítanie!!!)
4000 - Yon Sen
atd...
---------------------------
Desaťtisícky
Japonci majú aj špeciálne slovo pre 10 000. To je MAN.
10 000 - Ichi Man
20 000 - Ni Man
30 000 - San Man
atd...
---------------------------
Príklady:
15 444 - Ichi Man Go Sen Yon Hyaku Yon Juu Yon
57 831 - Go Man Nana Sen Happyaku San Juu Ichi
100 000 - Juu Man (džú man) Desať Desaťtisíciek
1 000 000 - Hyaku Man = Sto Desaťtisíciek
---------------------------
ZDROJ → konoha.cz

Japonské suffixy

23. dubna 2009 v 10:40 | Yumi is Teidar ^^
-chan
-používa sa medzi priateľmi
-pre niekoho mladšieho než si ty
-medzi priateľom a priateľkou

-kun
-používa sa hlavne pre chlapcov

-san
-zdvorilý formálny výraz
-používa sa pre niekoho na tej istej pozícii ako ty alebo vyššej
-používa sa pre dospelých

-dono
-určenie rešpektu (veľmi formálne)

-danna
-titul k osloveniu mistra (majstra - slovensky to znie blbo xD) alebo pani domácej

-sama
-veľmi veľký rešpekt
-používa sa napr. keď hovoríme o Bohovi (Kami-sama) alebo nejakom kráľovi.. atď..

-sensei
-používa sa, keď hovoríme o učiteľovi

onee -chan/san/sama- Tak by si oslovoval svoju staršiu sestru.
onii -chan/san/sama - Tak by si oslovoval svojho staršieho brata.
 
 

Reklama